.png){kind=small}
Rečníci a rečníčky
a informácie o ich príspevkoch
A title goes here. Click to edit and add your own.
26.9 (utorok) | 9.30-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života ako priorita európskych politík
26.9 (utorok) | 9.30-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života ako priorita európskych politík
Dr. Miguel de la Corte-Rodríguez
odborník na rodinnú politiku a rodovú rovnosť pre Španielsko, vedecký pracovník KU Leuven
Miguel De la Corte-Rodríguez pracuje ako audítor sociálneho zabezpečenia pre španielsku verejnú správu od roku 2005, kde zastával viaceré pozície - medzi inými pôsobil ako zástupca veľvyslanca pre sociálnu politiku, či ako zástupca sociálneho poradcu na španielskom veľvyslanectve v Belgicku. V rokoch 2017 až 2020 bol vyslaný na oddelenie rodovej rovnosti Európskej komisie, kde sa zaoberal prípravou, prerokovaním a schválením smernice z roku 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Je ekonómom a právnikom, ktorý sa špecializuje na otázky práce, sociálneho zabezpečenia a rodovej rovnosti v EÚ. Je tiež vedeckým pracovníkom v Inštitúte sociálneho práva KU Leuven, kde je pravidelne hosťujúcim prednášajúcim.
V príspevku predstaví aktuálny stav implementácie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom (WLB) v členských štátoch EÚ. Poskytne krátky prehľad legislatívneho rámca EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pred a po prijatí smernice WLB z roku 2019. Vysvetlí tiež hlavné body transpozície smernice WLB.
Jeho prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
PhDr. Silvia Porubänová
sociologička, odborníčka v oblasti rodovej rovnosti, výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Do júla 2020 pôsobila ako riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Je držiteľkou Zlatej medaily Medzinárodného roku rodiny i Čestného uznania OSN. Výskumne a publikačne sa venuje problematike rovnakých príležitostí mužov a žien, ľudskoprávnym aspektom antidiskriminácie a sociálnej inklúzii.
Významným spôsobom sa angažuje aj v iniciatívach zameraných na zvýšenie spoločenskej a politickej participácie žien a marginalizovaných skupín obyvateľstva. Je autorkou, spoluautorkou a editorkou mnohých knižných publikácií v oblasti ľudských práv. Verejnosti je známa aj zvyšovaním povedomia o spoločensky citlivých témach akými sú umelé prerušenie tehotenstva, migrácia a práva LGBTIQ+ komunít.
V súčasnosti je výkonnou riaditeľkou Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Jej prezentácia je dostupná (v slovenskom jazyku) TU.
Tatjana Pladere, MSc, PhD.
mimoriadna profesorka Lotyšskej Univerzity v Rige, členka správnej rady Asociácie začínajúcich výskumných pracovníkov a pracovníčok v Lotyšskej republike
Tatjana Pladere je výskumníčka s doktorátom z fyziky. Počas doktorandského štúdia sa aktívne zapájala do viacerých vedeckých projektov, ktoré podporovali úspešnú spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom. Výsledok tejto práce ocenila Lotyšská akadémia vied ako jeden z najvýznamnejších úspechov v aplikovanej vede.
V súčasnosti pôsobí ako členka správnej rady Asociácie začínajúcich výskumných pracovníkov a pracovníčok v Lotyšskej republike, organizácie s viac ako 300 členmi. Táto organizácia zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní politík a nových iniciatív v Lotyšsku, navrhuje odporúčania k rôznym otázkam vrátane reforiem vyššieho vzdelávania, nových finančných modelov, akademickej kariéry a modernizovaných štruktúr doktorandského štúdia. Poslaním Tatjany v rámci tejto organizácie je podporovať rovnosť, inkluzívnosť a zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom vo vedeckej komunite a na akademickej pôde.
Anotácia príspevku: Akademická kariéra výskumníkov a výskumničok čelí nestabilite v mnohých európskych krajinách, hoci príčiny sa líšia. Zatiaľ čo problémom vo viacerých krajinách je množstvo absolventov doktorandského štúdia a obmedzený počet stabilných pozícií, v miestach ako Lotyšsko má kvôli obmedzenému financovaniu neisté miesto aj profesor/ka. V reakcii na tieto naliehavé výzvy mnohé európske štáty aktívne hľadajú nápravu. Tatjana Pladere poskytne stručný prehľad situácie v Lotyšsku, porovná jeho súčasný systém s novým, a porovná smernice navrhnuté v odporúčaniach Európskej rady, ktoré ustanovuje nový európsky rámec pre výskumné kariéry.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 9.30-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života ako priorita európskych politík
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA I: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života vo výskumných a akademických profesiách |
Diskriminácia začínajúcich vedeckých pracovníčok – prípadová štúdia
Anete Ilves, MA, PhD.
právnička, Kancelária verejného ochrancu práv, Lotyšská republika
Anete Ilves je odborníčkou na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu. Má tri magisterské tituly a má 15-ročné skúsenosti v právnej oblasti – od navrhovania nariadení Európskej únie a národných zákonov až po prípravu právnych stanovísk a vypracovanie prípadov pre Ústavný súd Lotyšskej republiky.
Anete Ilves bude hovoriť o podpornom programe (individuálny výskum) pre nových vedcov a vedkyne na podporu štartu kariéry vo vede, ktorý Lotyšsko založilo. Program je financovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie, avšak lotyšské inštitúcie zodpovedné za využívanie štrukturálnych fondov – ministerstvo financií, ministerstvo školstva a vedy, lotyšská rada pre vedu – systematicky kladú prekážky, aby vedkyne nemohli čerpať dovolenku súvisiacu s tehotenstvom. Je toto diskriminácia? Ak áno, dá sa tomu zabrániť?
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA I: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života vo výskumných a akademických profesiách |
Rodová rovnosť vo vedeckých a akademických profesiách
PhDr. Kamila Koza Beňová, PhD.
odborná asistentka, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta, Katedra sociálnych štúdií a etnológie
PhDr. Kamila Koza Beňová je sociálna antropologička a pôsobí ako odborná asistentka na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, kde sa výskumne a pedagogicky zameriava na rodové štúdiá, ako aj iné, prioritne vždy so zahrnutím feministickej perspektívy. Bola súčasťou zahraničných/domácich projektov, výskumného/nevýskumného rodového zamerania (Gendera, GenPort), pričom primárne sa zaoberala oblasťou “rodu vo vede”. V rámci neziskového sektora sa venovala rodovému vzdelávaniu mládeže.
V príspevku sa venuje vede, ako špecifickom prostredí, kde sa stretávajú viaceré priesečníky rodu a rodovej rovnosti. Ako segment pracovného trhu, je silne poznačená prekaritou a sociálnymi nerovnosťami, je tu preto možné sledovať rôznorodé rodové nerovnosti, (ne)priamu diskrimináciu na základe pohlavia a rodu, bariéry v kariérnom raste, či problematické zosúlaďovanie vedeckej kariéry a súkromného života. Veda je však aj prostredím, ktoré (re)produkuje poznanie, ktoré rod v rámci vedných disciplín rozvíja a kriticky reflektuje, a taktiež ho v rámci pedagogickej činnosti sprostredkúva spoločnosti ďalej, a to najmä prostredníctvom mladých ľudí. Zároveň je aj akademické prostredie značne determinované aktuálnou spoločenskou situáciou, a to prevládajúcim antirodovým diskurzom, podporovaným aj vládnucou politickou mocou. Príspevok bude, okrem odbornej literatúry, čerpať aj z výsledkov kvalitatívneho výskumu so ženami pôsobiacimi (nielen) v rozhodovacích pozíciách rôznych slovenských vedeckých inštitúcií.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA II: Príklady skúmania zosúlaďovania pracovného a osobného života | Diskriminácia rodičov v pracovnoprávnych vzťahoch
Mgr. Michaela Šinaľ
právnička sekcie rovného zaobchádzania, Kancelář veřejného ochránce práv ČR
Mgr. Michaela Šinaľ je právnička sekcie rovného zaobchádzania Kancelárie veřejného ochránce práv ČR, kde sa zameriava predovšetkým na oblasť diskriminácie na základe pohlavia. Medzi výstupy jej práce patrí príručka práva na rovnaké zaobchádzanie pre rodičov na pracovnom trhu (Rodičovstvo a diskriminácia v práci, 2022) a nadväzujúca výskumná správa, v ktorej ochranca zisťoval skúsenosti žien s malými deťmi v zamestnaní (Tehotenstvo a materstvo na pracovisku, 2023).
Mgr. Jakub Konečný
vedúci výskumného úseku, Kancelář veřejného ochránce práv ČR
Jakub Konečný sa venuje najmä témam spojeným s etnicitou a zdravotným znevýhodneným a výskumom zameraným na ohrozené deti.
O čom bude ich príspevok?
Predstavia tému rodičovstva, ktoré často nepriaznivo zasahuje do pracovného života žien vo všetkých jeho fázach - od ponuky práce a pohovorov, cez návrat po rodičovskej dovolenke až po odmeňovanie alebo ukončenie pracovného úväzku. Veřejný ochránce práv ČR zisťoval skúsenosti 1 300 českých žien, ktoré sa starajú aspoň o 1 dieťa do veku 6 rokov. Výskumná správa zhŕňa situácie, s ktorými sa matky v pracovnom živote stretávajú. Spoločne budú prezentovať podnety Veřejného ochránce práv ČR a praktickú príručku pre rodičov.
Ich prezentácia je dostupná (v českom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA II: Príklady skúmania zosúlaďovania pracovného a osobného života | Zosúlaďovanie pracovného a osobného života v učiteľských profesiách
Mgr. Veronika Michvocíková, PhD.
odborná asistentka, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra pedagogiky
Veronika Michvocíková je členka pracovnej skupiny pre agendu rodovej rovnosti na Filozofickej fakulte UCM v Trnave. Dlhodobo sa venuje skúmaniu pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov, ako aj skúmaniu postojov a názorov vysokoškolských študentov - budúcich učiteľov na rozmanité aspekty súvisiace s učiteľskou profesiou, aj s aktuálnym dianím v spoločnosti.
doc. Mgr. Mariana Sirotová, PhD.
dekanka, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra pedagogiky
O čom bude ich príspevok?
Predkladaný príspevok je teoreticko-empirického charakteru. V teoretickej časti je vymedzená dôležitosť rodovej rovnosti, a rovnako je zdôraznená aj aktuálnosť skúmania danej problematiky. Empirická časť obsahuje výsledky vlastného empirického prieskumu, ktorý bol realizovaný kvantitatívnym spôsobom prostredníctvom vopred pripraveného dotazníka. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť, či budúci učitelia a budúce učiteľky na stredných školách považujú za reálne zosúladenie rodinného a pracovného života. Realizácia učiteľskej profesie je náročná hlavne na časové zaťaženie, a preto je potrebné skúmať, ako vnímajú danú problematiku práve budúci učitelia a budúce učiteľky.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA II: Príklady skúmania zosúlaďovania pracovného a osobného života | Zosúlaďovanie pracovného a osobného života na Slovensku
Mgr. Anna Máriássyová
výskumníčka, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Anna Máriássyová sa na pozícii výskumníčky v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva venuje skúmaniu a monitorovaniu dodržiavania ľudských práv. Zameriava sa prevažne na práva osôb vo vyššom veku a so zdravotným znevýhodnením, právo na vzdelanie a monitoring zobrazovania rôznych tém v médiách a sociálnych sieťach.
Mgr. Michaela Ujházyová, PhD.
vedúca výskumnej činnosti, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Michaela Ujházyová vyštudovala filozofiu a obhájila doktorát na Katedre filozofie a dejín filozofie, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhoročne sa venuje vzdelávaniu k ľudským právam vo formálnom vzdelávaní aj v práci s mládežou ako školiteľka a facilitátorka vzdelávania, v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva sa venuje výskumu a monitoringu dodržiavania ľudskoprávnych záväzkov, a to predovšetkým práva na vzdelanie, práva na bývanie, práva na prácu, rodovej rovnosti a environmentálnych práv. Je členkou pracovnej skupiny siete EQUINET pre zber a analýzu dát o rovnosti, pracovnej skupiny ENNHRI pre zmenu klímy a ľudské práva a koordinátorkou Výboru GANNHRI o klimatickej zmene a ľudských právach.
Mgr. Radka Vicenová, PhD.
výskumníčka, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Radka Vicenová ukončila doktorandské štúdium na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako členka výskumného tímu Strediska pracuje na analytických a výskumných projektoch, zameraných na dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. V rámci svojho výskumu sa venuje primárne problematike pravicového extrémizmu, radikalizácii a nenávistným prejavom.
O čom bude ich príspevok?
V príspevku predstavia vybrané aspekty možnosti zosúlaďovania osobného a pracovného života v slovenskom kontexte a z pohľadu rôznych aktérov – žien v zraniteľnom postavení, predstaviteľov a predstaviteliek zamestnávateľov a odborov a reprezentatívnej vzorky populácie. Zameriava sa najmä na právo na prácu a flexibilné pracovné podmienky z hľadiska prekážok, ktoré ženy pociťujú, a ochoty zamestnávateľov vytvárať podmienky na efektívne zosúlaďovanie osobného a pracovného života. Súčasťou je aj analýza vnímania užitočnosti benefitov a flexibilných foriem práce zo strany zamestnankýň a zamestnancov a jej porovnanie s reálne dostupnými možnosťami. Príspevok vychádza z publikácie Zosúlaďovanie pracovného a osobného života ako ľudskoprávny problém.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA III: Sexizmus v práci, sexizmus v podnikaní | Rodová diskriminácia na pracovisku v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ
JUDr. Viera Petrášová, PhD.
Združenie lesníčiek
Viera Petrášová je advokátka od roku 2013. Vo svojej profesionálnej praxi sa venuje anti-diskriminačným sporovým konaniam. V minulosti pôsobila ako výskumníčka v projektoch riadených Európskou komisiou so zameraním na transparentnosť práva EÚ a kontrolu implementácie smerníc EÚ do vnútroštátneho práva.
Rodová diskriminácia na pracovisku v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ je v súčasnosti pomerne aktuálna, pretože aj Najvyšší súd SR prijal niekoľko vlastných rozhodnutí týkajúcich tzv. procesného vedenia sporu podľa slovenského Civilného sporového poriadku. Antidiskriminačné spory môžeme odôvodniť hmotnoprávnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie najmä posledným významným rozsudkom C-624/19 Tesco Stores, ktorý sa týka podmienok zamestnávania vo vzťahu k zdroju financovania vytvárania pracovných miest, ale rozhodujúcou sa stáva aj judikatúra týkajúca antidiskriminačných žalôb ako reštitučných žalôb a z toho vyplývajúcich nárokov v odmeňovaní a náhrady nemajetkovej ujmy.
Jej prezentácia je dostupná v slovenskom jazyku TU a v anglickom jazyku TU.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA III: Sexizmus v práci, sexizmus v podnikaní | Rodová vyváženosť v riadiacich funkciách v politike EÚ
JUDr. Mária Havelková, PhD.
zástupkyňa riaditeľky, Ústav klinického právneho vzdelávania, Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Mária Havelková pôsobí ako zástupkyňa riaditeľky na Ústave klinického právneho vzdelávania. Vo vedeckej činnosti sa venuje právu na právnu pomoc a rodovej rovnosti v práve a v právnických profesiách. Je hlavnou riešiteľkou projektu VEGA č. 1-0455-21 Efektívny systém bezplatnej právnej pomoci v civilných veciach. V roku 2022 získala Fulbrightovo štipendium a absolvovala polročný výskumný pobyt na California Western School of Law.
Mgr. Magdaléna Musilová, PhD.,LL.M.
odborná asistentka, Katedra ekonómie a financií, Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave
Magdaléna Musilová pôsobí ako odborná asistentka na Katedre ekonómie a financií Fakulty managementu UK. Vo svojom výskume sa venuje predovšetkým trhu práce, rodovej rovnosti a financiám. Od roku 2021 sa intenzívne venuje aj téme sexuálneho obťažovania na pracovisku a v akadémii, je spoluautorkou publikácie "Pracovisko bez sexuálneho obťažovania - Ako na to?".
O čom bude ich príspevok?
V príspevku budú hovoriť o Smernici č. 2022/2381 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach. Táto smernica je výsledkom desaťročia trvajúcej snahy EÚ o dosiahnutie rovnakých príležitosti a rodovej vyváženosti v riadiacich orgánoch súkromných spoločností a reakciou na narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, ktoré už v minulosti prijali záväzné opatrenia v tejto oblasti a tými, ktoré túto problematiku úspešne ignorujú. Slovenská republika patrí do druhej spomínanej skupiny, a preto nie je prekvapením, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré je zodpovedné za transpozíciu Smernice do slovenského právneho poriadku, považuje prijatú Smernicu za neprimeranú, aj keď sa v praxi bude týkať len minima slovenských spoločností.
Ich prezentácia je dostupná (v slovenskom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA III: Sexizmus v práci, sexizmus v podnikaní | Rod a umelá inteligencia
Mgr. et Mgr. Jana Novohradská
konzultantka pre agendu umelej inteligencie a ženy v digitálnej dobe, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Jana Novohradská je konzultantkou na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Zastrešuje oblasť Umelá inteligencia a ženy v digitálnom svete a pôsobí ako spravodajkyňa CAHAI pre rodovú rovnosť v Rade Európy, ako aj zástupkyňa Slovenskej republiky pre konzultáciu UNESCO o odporúčaní o etickej AI.
PhDr. Zuzana Draková, PhD.
prodekanka pre rodovú rovnosť, Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Zuzana Draková v minulosti pôsobila ako ombudsmanka pre rodovú rovnosť na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde aktuálne pôsobí ako prodekanka pre rodovú rovnosť.
V príspevku sa bude venovať téme sexizmu ako fenoménu, ktorý sa aj napriek prvkom súčasnej modernej doby nedarí z našej spoločnosti odstrániť. Môžeme povedať, že sexizmus je diskriminácia na základe pohlavia resp. rodu. Pôsobí nepriaznivo nielen pre jednotlivcov, ktorých sa priamo týka, ale aj pre spoločnosť ako celok, pretože vedie k značným nerovnostiam, diskriminácii a obmedzuje potenciál ľudí na základe ich pohlavia alebo rodovej identity. Môže sa prejavovať rôznymi formami od otvorených prejavov nenávisti, cez subtílne a implicitné predsudky až po systémové nerovnosti a môže sa vyskytovať v rôznych oblastiach života ako sú práca, vzťahy, politika, kultúra či médiá. V príspevku sumarizujeme výsledky a zistenia realizovaného projektu o sexizme v pomáhajúcich profesiách.
26.9 (utorok) | 11.00 - 12.15 | SEKCIA III: Sexizmus v práci, sexizmus v podnikaní | Zaostrené na sexizmus v pomáhajúcich profesiách
26.9 (utorok) | 13.30-14.30 | panelová diskusia: Spolupráca v presadzovaní rodovej rovnosti v pracovnej oblasti
Mgr. Zuzana Pavlíčková, LL.M.
vedúca externej činnosti a medzinárodných vzťahov Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Zuzana Pavlíčková vedie externú činnosť a medzinárodné vzťahy v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Zodpovedá za monitoring dodržiavania ľudských práv, monitorovanie súladu vnútroštátnych predpisov a politík s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardami, spoluprácu s kľúčovými medzinárodnými organizáciami a aktérmi na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Venuje sa právam LGBTI+ ľudí, rodovej rovnosti a diverzite a inklúzii na pracoviskách. Je členkou Výboru pre práva LGBTI osôb Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a viacerých pracovných skupín Európskej siete národných antidiskriminačných orgánov Equinet (Policy Formation, Rainbow Families on the Move, Standards for Equality Bodies). Zuzana je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a magisterský titul v odbore Medzinárodné právo a európske právo verejné so špecializáciou na prístup k spravodlivosti získala na Erasmus University v Rotterdame v Holandsku.
V príspevku predstaví mandát a úlohy Slovenského národného strediska pre ľudské práva v oblasti presadzovania rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a rodu. Zameria sa na konkrétne formy spolupráce národnej inštitúcie pre ľudské práva a národného antidiskriminačného orgánu s vybranými subjektami verejného sektora, občianskej spoločnosti a súkromnej sféry v tejto oblasti. Na konkrétnych prípadoch bude demonštrované, ako spolupráca v oblasti právnej činnosti a litigácie, v rámci monitoringu, pri advokačných aktivitách, ako aj pri šírení povedomia a vzdelávaní rôznych cieľových skupín zvyšuje dopady a efektivitu činnosti spolupracujúcich subjektov.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 13.30-14.30 | panelová diskusia: Spolupráca v presadzovaní rodovej rovnosti v pracovnej oblasti
MSc. Antra Boča, PhD.
vedecko-výskumná pracovníčka Lotyšskej Univerzity v Rige, členka správnej rady Asociácie začínajúcich výskumných pracovníkov a pracovníčok v Lotyšskej republike
Antra Boča je postdoktorandkou na Lotyšskej univerzite prírodných vied a technológií, predsedníčkou Asociácie začínajúcich výskumných pracovníkov a pracovníčok v Lotyšskej republike a matkou dvoch detí. Jej akademický výskum sa zameriava na kolobeh živín v pôde. Počas štúdia a akademickej kariéry žila v 4 krajinách, čo formovalo jej vášeň pre vedeckú politiku a túžbu zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom na akademickej pôde.
V príspevku sa bude venovať skúsenostiam so spoluprácou s lotyšským ombudsmanom pri zabezpečení práva na materskú dovolenku pre postdoktorandské výskumníčky v Lotyšsku
26.9 (utorok) | 13.30-14.30 | panelová diskusia: Spolupráca v presadzovaní rodovej rovnosti v pracovnej oblasti
Mgr. Dalimila Solnická
vedúca úseku inšpekcie povinností zamestnávateľov vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, Štátny úrad inšpektorátu práce ČR
Dalimila Solnická vyštudovala právo a od roku 2010 pracuje na Štátnom úrade inšpektorátu práce v Opave, kde sa venuje metodickej a riadiacej činnosti na úseku kontrol zamestnávateľov v oblasti dodržiavania práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Je členkou pracovnej skupiny v projekte EÚ Rovná odmena (a v predchádzajúcom projekte 22% K ROVNOSTI). O činnosti orgánov inšpekcie práce v oblasti kontroly pracovnoprávnych vzťahov referuje na vzdelávacích akciách, seminároch a konferenciách.
V príspevku sa bude venovať inšpekčnej činnosti úradu zameranej na rôzne diskriminačné praktiky a formám vzájomnej spolupráce s Kanceláriou verejného ochránce práv ČR.
26.9 (utorok) | 13.30-14.30 | panelová diskusia: Spolupráca v presadzovaní rodovej rovnosti v pracovnej oblasti
Helle Ruusing
poradkyňa pre komunikáciu, Úrad komisára pre rodovú rovnosť a rovnaké zaobchádzanie v Estónsku
Helle Ruusing vyštudovala históriu na univerzite v Tartu a študovala na univerzite v Bonne. Bola tiež šéfredaktorkou sociálno-politického časopisu Riigikogu Toimetised.
Helle Ruusing predstaví advokačnú kampaň WOBACA, ktorej cieľom bolo zvýšiť povedomie o právach osôb, ktoré poskytujú starostlivosť deťom či rodičom, o význame rovnováhy medzi osobným a pracovným životom a narušiť pretrvávajúce rodové stereotypy týkajúce sa napríklad deľby práce v domácnosti. Projekt je špecifický využívaním rôznorodých inovatívnych a interaktívnych nástrojov od videí pre široké publikum po vzdelávacie materiály pre žiactvo na stredných školách. Zaujímavým aspektom tohto projektu bola aj samotná príprava kampane, ktorá využívala metódy behaviorálnych vied a spoluprácu s rôznymi vedeckými inštitúciami aj súkromným sektorom.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
prof. AJP, dr hab. Aleksandra Szczerba
Kancelária Komisára pre ľudské práva v Poľsku, Univerzita J. P. v Gorzów Wielkopolski
Aleksandra Szczerba sa špecializuje na právo EÚ a antidiskriminačné právo. Medzi jej výskumné záujmy patrí zásada rodovej rovnosti, PSBS a vnútorný trh EÚ. Je autorkou a spolueditorkou niekoľkých kníh a článkov publikovaných v poľskom a anglickom jazyku.
V príspevku bude analyzovať spôsob, ktorým Komisár pre ľudské práva v Poľsku prispel k transpozícii smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom do poľského práva. Analýzy budú brať do úvahy rozsah kompetencií zverených komisárovi a budú sa vykonávať cez prizmu zásady rovnosti.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA I: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života | Úloha antidiskriminačných orgánov v podporovaní zosúlaďovania pracovného a osobného života na príklade angažovania sa Kancelárie komisára pre ľudské práva v transpozícii Smernice 2019/1158 v Poľsku
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA I: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života | Politické prístupy brániace reforme rodinnej politiky zvyšujúcej rodovú rovnosť v Českej republike
Mgr. Lucie Novotná, MA
vedecko-výskumná pracovníčka, Katedra sociální politiky a sociální práce, Fakulta sociálnych vied, Masarykova Univerzita Brno
Lucie Novotná pôsobí ako výskumná pracovníčka u Veřejného ochránce práv ČR a zároveň je doktorandkou v odbore Sociálna politika a sociálna práca na Masarykovej univerzite v Českej republike. Jej výskum sa zameriava na diskurzívny inštitucionalizmus, rodovú rovnosť, rodinnú politiku, najmä v strednej a východnej Európe. Jej akademická práca o vzťahu medzi slobodou, rodovou rovnosťou a verejnou politikou publikoval časopis Social Policy and Society.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA I: Zosúlaďovanie pracovného a osobného života | Vplyv rodového rozdelenia starostlivosti o rodinu a domácich prác na profesionálny život pracujúcich žien v Bosne a Hercegovine
Ivona Ražnatović, MA, PhD.
poradkyňa pre komunikáciu a medzinárodnú spoluprácu, Kancelária verejného ochrancu práv v Bosne a Hercegovine
Ivona Ražnatović je od roku 2018 odbornou poradkyňou v Inštitúcii ombudsmana pre ľudské práva v Bosne a Hercegovine v oblasti medzinárodných vzťahov a komunikácie. Spolupracuje s národnými inštitúciami pre ľudské práva (NHRI) prostredníctvom zastrešujúcich inštitúcií ako GANHRI, ENNHRI, ENOC, EQUINET, IOI a pod.
Rôznorodosť zamestnaní, ktoré vykonávala, a najmä práca na niektorých právnych a iných súvisiacich otázkach, ktoré vyvolala prax, podnietili jej záujem o vedeckú prácu, najmä v oblasti reformy školstva v Bosne a Hercegovine, ochrany práv detí a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. detí v Bosne a Hercegovine, ochrana práv strán v správnom konaní a mlčanie administratívy a aspekty ochrany ľudských práv a slobôd v digitálnom veku. S cieľom zabezpečiť praktické a efektívne uplatňovanie zákona o slobode prístupu k informáciám v Bosne a Hercegovine a zákona o boji proti diskriminácii v Bosne a Hercegovine sa podieľala na vývoji metodík, modelov a nástrojov na monitorovanie a podávanie správ o slobode. prejavu a slobody prístupu k informáciám v Bosne a Hercegovine, ako aj pri zlepšovaní pravidiel o metóde zberu údajov o prípadoch diskriminácie v Bosne a Hercegovine.
Ivona Ražnatović bude hovoriť o dôležitosti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a rodovej rovnosti na pracovisku. Vo svojej prezentácii spomenie výzvy, ktorým čelia zraniteľné skupiny zamestnancov, ako sú ženy, ľudia so zdravotným postihnutím, etnické menšiny, migranti a LGBTQ+ ľudia. Ivona Ražnatović sa pozrie aj na právo na prácu v Bosne a Hercegovine.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA II: Sexuálne obťažovanie | Prípadové štúdie riešených podnetov KVOP ČR
JUDr. Iva Palkovská, PhD.
právnička odboru rovného zaobchádzania, Kancelář veřejného ochránce práv ČR
Iva Palkovská pracuje od roku 2015 pre Kancelář veřejného ochránce práv ČR. Zaoberá sa problematikou šikanovania a sexuálneho obťažovania na pracovisku, je aj spoluautorkou príručky o prevencii a riešenia sexuálneho obťažovania v štátnej službe. Okrem toho sa zaoberá diskrimináciou v práci a zamestnaní všeobecne, diskrimináciou v prístupe k zdravotným službám a tiež právami migrujúcich občanov Európskej únie žijúcich v Česku.
Jej príspevok bude zameraný na sexuálne obťažovanie na pracovisku, konkrétne na to, čo by mali zamestnávatelia robiť, aby k sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku nedochádzalo a prípadne aby bolo adekvátne riešené. Predstavené budú prípady, s ktorými sa český ombudsman stretol vo svojej praxi, a tiež činnosť ombudsmana v oblasti prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania.
Jej prezentácia je dostupná v českom jazyku TU a v anglickom jazyku TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA II: Sexuálne obťažovanie | Monitoring a advokačná činnosť pre efektívnejšiu prevenciu sexuálneho obťažovania
Anastasia Chalkia, MA, PhD.
poradkyňa pre ľudské práva, Národná komisia Grécka pre ľudské práva
Anastasia Chalkia je zanietenou výskumníčkou a ako expertka sa podieľala na viac ako piatich výskumných programoch o migrantoch a ľudských právach, zločinoch z nenávisti, organizovanom zločine a rodových otázkach.
Národná komisia Grécka pre ľudské práva (GNCHR) ako grécka NHRI je nezávislý, štátom poverený orgán, ktorý zohráva ústrednú úlohu pri preklenutí priepasti nielen medzi štátom a občianskou spoločnosťou, ale aj medzi medzinárodnými záväzkami krajiny v oblasti implementácie ľudských práv a ich využitia v praxi. GNCHR predložila štátu odporúčania a v prípade potreby sa zapojila do občianskej spoločnosti prostredníctvom vypočutí zainteresovaných strán a otvorených vzdelávacích seminárov o rodovej rovnosti, ktoré sa nezávisle a komplexne zaoberajú sexuálnym obťažovaním na pracovisku. V tejto súvislosti sa podporuje komplexné chápanie sexuálneho obťažovania v Grécku, čo v konečnom dôsledku uľahčuje vykonávanie účinnejších preventívnych opatrení.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA II: Sexuálne obťažovanie | Prípady sexuálneho obťažovania vo vzdelávaní
Mgr. Michal Horváth
školiteľ v oblasti ľudských práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Štúdium absolvoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Medzi oblasti ľudských práv, ktorým sa venuje najviac patrí mobbing, šikana na pracovisku, bossing, nediskriminácia, extrémizmus, bezpečnosť používania sociálnych sietí a kyberšikana.
Mgr. Veronika Michelčíková
právnička, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Ako právnička v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva poskytuje právnu pomoc obetiam diskriminácie. V súčasnosti sa venuje najmä prípadom sexuálneho obťažovania. Je členkou pracovnej skupiny siete EQUINET pre rodovú rovnosť a pracovnej skupiny UNHCR na ochranu pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním. Spolupracuje na výskume sexuálneho obťažovania v pracovnoprávnych vzťahoch v zdravotníckych profesiách.
O čom bude ich príspevok?
V príspevku priblížia, akú podporu majú žiačky/ci základných a stredných škôl pri riešení prípadov sexuálneho obťažovania a ako k týmto prípadom pristupujú riaditeľky/lia škôl. Zároveň predstaví prípady sexuálneho obťažovania, na ktorých Stredisko pracovalo.
Ich prezentácia je dostupná v slovenskom jazyku TU a v anglickom jazyku TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA II: Sexuálne obťažovanie | Sexuálne obťažovanie v ozbrojených silách
JUDr. Mária Blehová
Tím pre integráciu síl NATO Slovensko
Príspevok rozoberá prístup OS SR a rezortu obrany SR k integrácií rodovej perspektívy vo vnútri OS SR, ktorý vyplýva jednak z požiadaviek medzinárodnoprávnej úpravy (vrátane medzinárodných organizácií ako je OSN a NATO), ako aj právnej úpravy Európskej únie, ktoré sa následne premietajú v zákone č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších interných predpisoch a postupoch rezortu obrany SR. Ďalej uvádza prehľad výsledkov výskumov vykonaných rezortom obrany v oblasti sexuálneho obťažovania, pričom kriticky hodnotí najmä praktický prístup rezortu obrany SR k tejto problematike.
Jej prezentácia je dostupná (v anglickom jazyku) TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA III: Rod, intersekcionalita a diskriminácia v pracovnej oblasti | Intersekcionalita rodovej identity a zdravotného znevýhodnenia
Mgr. Viera Hincová
psychologička a lektorka v oblasti inklúzie vo vzdelávaní, A Centrum
Viera Hincová je psychologička a lektorka, venuje sa dlhodobo problematike práv zraniteľných skupín, advokačným aktivitám a sebaobhajobe u ľudí na spektre autizmu. Osobná skúsenosť s transrodovou dcérou ju priviedla k problematike intersekcionality. K téme prednášala na konferencii „Hlavolamy v detskej psychiatrii v r.2022“ a na konferencii „Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti“ organizovanej Pedagogickou fakultou Univerzity Komenského.
Intersekcionalita rodovej diverzity a zdravotného znevýhodnenia je na Slovensku veľmi málo diskutovanou témou. Nízke povedomie prináša zneviditeľnovanie, bagatelizáciu a stigmatizáciu rozmanitých identít, spojenú s patologizujúcim jazykom. Špecifickým príkladom je situácia osôb s neurodiverzitou a rodovou, vzťahovou či sexuálnou rozmanitosťou. Príspevok má za cieľ upriamiť pozornosť na potrebu zvyšovania uvedomenia v tejto oblasti, s dôrazom na úlohu sebaobhajcovstva (self- advocacy) aj pozitívnych príkladov v oblasti scitlivovania pracovného prostredia.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA III: Rod, intersekcionalita a diskriminácia v pracovnej oblasti | Zamestnávanie LGBTIQ ľudí vo verejnom sektore
Mgr. Karel Suda
právnik odboru rovného zaobchádzania, Kancelář veřejného ochránce práv
Od roku 2017 pracuje ako právnik odboru rovnakého zaobchádzania Kancelárie ombudsmana. Vo svojej praxi sa zaoberá predovšetkým problematikou diskriminácie v zdravotníctve a právami LGBTIQ+ ľudí. Vvýznamnou mierou sa podieľal na realizácii výskumu ombudsmana Byť LGBT+ v Česku, za ktorý ochranca dostal ocenenie bePROUD v kategórii počin roku 2019. V súčasnej dobe je tiež študentom histórie.
Jeho príspevok bude o problematike zamestnávania LGBTIQ+ ľudí vo verejnom sektore v Česku. Zatiaľ čo sú najväčšie z českých súkromných firiem aktívne zapojené v presadzovaní LGBTIQ+ rovnosti a diverzity na pracovisku, verejný sektor za tým súkromným stále ešte pokrivkáva. Zároveň nám povie, ako sa môže v presadzovaní LGBTIQ+ rovnosti a diverzity na pracovisku zapojiť český verejný ochranca práv.
Jeho prezentácia je dostupná v českom jazyku TU.
26.9 (utorok) | 16.00-17.00 | PANELOVÁ DISKUSIA: Chceme (naozaj) zastaviť sexuálne obťažovanie v pracovných kolektívoch?
Mgr. Veronika Valkovičová, PhD.
sociálna vedkyňa, Sociologický ústav SAV, Pedagogická fakulta UK
Veronika Valkovičová je výskumníčkou na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje témam rodu a sexuality v rôznych oblastiach, napríklad v medziach organizačných štúdií. V minulosti na Inštitúte pre výskum práce a rodiny pracovala na národnom projekte o prevencii a eliminácii rodovej diskriminácie (2018-2023), kde viedla team venovaný sexuálnemu obťažovaniu v zamestnaní a v akademickom prostredí. Jej dizertačná práca v spojenom doktorandskom programe Univerzity Komenského a Univerzity v Antverpách (obhájená v roku 2019) sa venovala verejným politikám adresujúcim rodovo podmienené násilie v slovenských podmienkach. Je členkou edičnej rady medzinárodného časopisu European Journal of Politics and Gender. Pedagogickej práci sa venuje na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave kde vyučuje napr. Úvod do rodových štúdií a Základy sexuálnej výchovy.
O čom bude jej príspevok? Odborná literatúra poskytuje komplexný obraz o nástrojoch prevencie a eliminácie v organizáciách akými sú vysoké školy. Od vzdelávania, cez nástroje nahlasovania, až po etický kódex, ktorý je nositeľom hodnôt a noriem v organizácii. Práve preto má etický kódex potenciál vplývať na formovanie organizačnej kultúry a tak prispieť k tomu, aby prestalo byť sexuálne obťažovanie normalizovanou praxou v konkrétnych organizáciách. Z tohto dôvodu je zaradenie zákazu sexuálneho obťažovania do etického kódexu jednou z požiadaviek plánov rodovej rovnosti, ktoré vyžaduje aj grantová schéma Horizon Europe.
Sexuálne obťažovanie je v prostredí vysokých škôl na Slovensku zakázané antidiskriminačným zákonom už vyše dekádu, avšak mnohé vysoké školy zavádzajú nástroje prevencie a eliminácie sexuálneho obťažovania až dnes pod tlakom tejto grantovej výzvy. Aktuálny zahraničný výskum upozorňuje, že práve štruktúra akademickej práce a organizačná kultúra sa javia ako kľúčový faktor prevencie sexuálneho obťažovania.
Jej prezentácia je dostupná v slovenskom jazyku TU.
26.9 (utorok) | 14.30-15.45 | SEKCIA III: Rod, intersekcionalita a diskriminácia v pracovnej oblasti | A Vy koľko máte rokov? Skúsenosti žien s diskrimináciou v práci vo vyššom veku
Mgr. Michaela Ujházyová, PhD.
vedúca výskumnej činnosti, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
V druhom príspevku predstaví výskum, ktorý bol realizovaný v rámci projektu Podpora rodovej rovnosti a súladu medzi pracovným a súkromným životom na Slovensku v roku 2022. Kvalitatívny výskum skúseností žien starších ako 50 rokov s menej priaznivým zaobchádzaním v práci sledoval, aké situácie vnímajú ženy ako diskriminačné, kedy je podľa nich dôvodom to, že sú ženy a v akom období prichádza do hry aj vek, ako s tým súvisí rodina a rodové stereotypy a čo by potrebovali, aby v práci cítili menej nespravodlivosti. V príspevku predstaví základné pozorovania a odporúčania pre zmeny interných politík zamestnávania.
26.9 (utorok) | 16.00-17.00 | PANELOVÁ DISKUSIA: Chceme (naozaj) zastaviť sexuálne obťažovanie v pracovných kolektívoch?
Mgr. Andrea Fábiková, PhD.
vedecko-výskumná pracovníčka, Centrum rodových štúdií, Univerzita Komenského v Bratislave
Andrea Fábiková pôsobí v Centre rodových štúdií na Filozofickej fakulte UK. Ako členka projektového tímu Equal4Europe sa podieľa na implementácii Plánu rodovej rovnosti UK a na tvorbe podporných nástrojov. V rámci pracovnej skupiny spolupracovala na koncipovaní systému nahlasovania prípadov sexuálneho obťažovania na UK. Momentálne je jednou z dôverných osôb UK pre prípady sexuálneho obťažovania.
Mgr. Tamara Čipková, PhD.
odborná asistentka Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Tamara Čipková je odbornou asistentkou, zároveň pôsobí ako dôverná osoba UK pre prípady sexuálneho obťažovania. Vo svojej vedecko-pedagogickej praxi sa venuje najmä aktuálnym otázkam občianskeho a rodinného práva. V súčasnosti, okrem iných projektov, participuje na riešení grantovej úlohy VEGA zameranej na postavenie transrodových osôb v spoločnosti.
O čom bude ich príspevok?
V októbri 2022 bola na Univerzite Komenského v Bratislave prijatá Smernica rektora UK o riešení prípadov sexuálneho obťažovania na UK. Táto smernica obsahuje definíciu sexuálneho obťažovania, špecifikuje mechanizmy oznamovania prípadov sexuálneho obťažovania a ustanovuje funkciu dôverných osôb na UK. Aké konkrétne opatrenia v rámci prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania sa na UK za ostatný rok podarilo zaviesť, aký mali efekt, a v čom máme stále rezervy? O tom porozprávajú dôverné osoby UK pre prípady sexuálneho obťažovania.
Ich prezentácia je dostupná v slovenskom jazyku TU.
Informácie o problematike sexuálneho obťažovania nájdete na webe UNIBA.
26.9 (utorok) | 16.00-17.00 | PANELOVÁ DISKUSIA: Chceme (naozaj) zastaviť sexuálne obťažovanie v pracovných kolektívoch?
JUDr. Eva Janovičová
ochrankyňa práv Masarykovej univerzity Brno
Eva Janovičová vyštudovala Právnickú fakultu v Olomouci, titul JUDr. získala na pôde Masarykovej univerzity v Brne. Až do obsadenia pozície ochrankyne práv pôsobila v Českej a Slovenskej republike štrnásť rokov v advokácii, v priebehu ktorej sa venovala predovšetkým obchodnému, občianskemu a pracovnému právu.
Od 1. 4. 2023 pôsobí na novozriadenej pozícii ochrankyne práv (ombudsmanky) na Masarykovej univerzite v Brne a zároveň sa stala vedúcou zamestnankyňou pracoviska celouniverzitnej ochrany práv na tejto univerzite.
Masarykova univerzita v Brne spracovala Metodiku k sexuálnemu obťažovaniu, ktorá upravuje postupy pri prijímaní oznámení o sexuálnom obťažovaní a zaviedla taktiež sieť tzv. kontaktných osôb, ktoré sú vyškolené k tomu, aby primárne takéto oznámenia prijímali. Riešiteľkou takýchto oznámení sa následne stáva ochrankyňa práv Masarykovej univerzity.
26.9 (utorok) | 16.00-17.00 | PANELOVÁ DISKUSIA: Chceme (naozaj) zastaviť sexuálne obťažovanie v pracovných kolektívoch?
Ing. Oľga Pietruchová, MA
expertka na rodovo podmienené násilie, UNHCR
Oľga Pietruchová je držiteľkou titulu Master of Arts v odbore ženských štúdií a feministického výskumu na Rose Mayreder College vo Viedni v Rakúsku. Je autorkou alebo spoluautorkou viacerých publikácií a štúdií o rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Počas svojej kariéry pracovala ako konzultantka a školiteľka pre národné a medzinárodné organizácie ako UNDP, Oxfam a Európska komisia.
Je bývalou riaditeľkou odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a bývalá podpredsedníčka správnej rady Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. V rokoch 2021 a 2022 pracovala ako referentka pre ľudské práva na Ministerstve spravodlivosti, kde bola zodpovedná za ochranu obetí domáceho násilia. Od októbra 2022 pôsobí v kancelárii UNHCR v Bratislave ako národná expertka na rodovo podmienené násilie.
V príspevku sa bude venovať prevencii potláčaniu sexuálneho obťažovania v praxi organizácie OSN. Bude hovoriť o politike Úradu OSN pre utečencov (UNHCR) a opatreniach prijatých na prevenciu sexuálneho obťažovania tak smerom k internému personálu, ako i smerom k utečencom a utečenkám. Spomenie taktiež ako fungujú reportovacie mechanizmy a podpora osôb, ktoré obťažovaniu čelili.
27.9 (streda) | 09.00-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Naučil sa európsky pracovný trh byť férovejší ku všetkým ženám?
Mgr. Monika Uhlerová, PhD.
prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR
Monika Uhlerová,je od júna 2022 prezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR, dovtedy bola šesť rokov jej viceprezidentkou. Zároveň je podpredsedníčkou Hospodárskej a sociálnej rady SR. Absolvovala štúdium politológie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a doktorandské štúdium v odbore teória politiky na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Realizovala niekoľko zahraničných študijných a vedecko-výskumných pobytov zameraných na problematiku odborového hnutia a sociálneho dialógu v Európe a vo svete. Je riešiteľkou niekoľkých vedecko-výskumných a vzdelávacích projektov, autorkou desiatok vedeckých a odborných publikácií a štúdií zameraných na problematiku záujmových a nátlakových skupín s dôrazom na odborové hnutie, oblasť sociálnej politiky a sociálneho dialógu. Do roku 2018 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ešte pred tým pôsobila niekoľko rokov v oblasti samosprávy, projektového manažmentu, marketingu a celoživotného vzdelávania.
V príspevku Inštitucionálne bariéry a legislatívne možnosti riešenia rodového mzdového rozdielu v Európe a na Slovensku sa bude venovať príčinám rodového mzdového rozdielu, aké sú legislatívne možnosti prichádzajúce najmä z európskej úrovne a iniciatív ako aj ďalšie možnosti vysporiadania sa s mzdovým rozdielov cez nástroje worklife balance, ako je domácka práca či skracovanie pracovného času.
.jpg)
27.9 (streda) | 09.00-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Naučil sa európsky pracovný trh byť férovejší ku všetkým ženám?
Mgr. Nikoleta Slavíková
koordinátorka pre oblasť zamestnanosti v rámci pôsobnosti odboru koncepcií a analýz, Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity
Nikoleta Slavíková pôsobí ako koordinátorka pre oblasť zamestnanosti v rámci pôsobnosti odboru koncepcií a analýz na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Mgr. Mikuláš Lakatoš
koordinátor pre oblasť zdravia, Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity
Mikuláš Lakatoš pôsobí ako koordinátor pre oblasť zdravia. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, koordinuje a implementuje opatrenia na zlepšenie životných podmienok Rómok a Rómov.
O čom bude ich príspevok?
Ako konštatuje Európska komisia, Rómovia zostávajú jednou z najviac zraniteľných menšín v prístupe k zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu Jedným z dôvodov zraniteľnosti je diskriminácia, ktorá sa prehlbuje v kontexte rodovej roly. Diskriminácia na základe pohlavia, rodu a etnicity je významným faktorom prispievajúcim k rozdielom v pracovnej oblasti. Cieľom príspevku je prezentácia vybraných ukazovateľov zo zisťovania EU SILC MRK 2020, v kontexte rodových rozdielov v pracovnej oblasti a príkladov dobrej praxe v oblasti zamestnanosti rómskych žien. Opatrenia na podporu rodovej rovnosti sú nevyhnutné pre zlepšenie pracovnej situácie rómskych žien.
Ich prezentácia je dostupná v anglickom jazyku TU.
Anglická verzia Stratégie inklúzie, rovnosti a particpácie Rómov do roku 2030 je dostupná TU.
27.9 (streda) | 09.00-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Naučil sa európsky pracovný trh byť férovejší ku všetkým ženám?
Saša Uhlová
investigatívna novinárka, Online deník Alarm
Vyštudovala romológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Po štúdiách sa živila antropologickým terénnym výskumom v sociálne vylúčených lokalitách. Štyri roky učila na Rómskej strednej škole sociálnej v Kolíne.
Vo svojej publicistickej tvorbe sa venuje predovšetkým reportážam s angažovanou tematikou (napr. školstvo, exekúcia alebo úžera). V súťaži Novinárska cena 2015 získala Čestné uznanie.
Pozícia žien na trhu práce je okrem iného ovplyvnená aj tým, v akom odvetví pracujú. V prostredí, kde ľudia pracujú za minimálnu alebo ešte nižšiu mzdu, vykonávajú ženy často tú najmenej dobre platenú prácu, ktorú by často muži ani nerobili. Rodová nerovnosť má aj opačný efekt: práca, ktorá je vnímaná ako ženská, je automaticky menej ohodnotená ako tá, ktorú spoločnosť vníma ako mužskú. Zároveň nie je vždy pravda, že by „ženská“ práca bola automaticky menej fyzicky náročná ako „mužská“. Ženy sa tak dostávajú oveľa ľahšie do pozícií, ktoré možno bez preháňania označiť ako novodobé otroctvo.
27.9 (streda) | 09.00-10.30 | PANELOVÁ DISKUSIA: Naučil sa európsky pracovný trh byť férovejší ku všetkým ženám?
Frohar Poya
vedúca výskumu a dosahu, Európska sieť migrantiek
Frohar Poya je skúsená výskumníčka v oblasti migrácie a odborníčka na metódy oral history. Viedla množstvo rôznych výskumných projektov v Spojenom kráľovstve a pracovala ako projektová koordinátorka orálnej histórie na voľnej nohe. Pracovala so ženami zažívajúcimi domáce násilie v Spojenom kráľovstve a ako referentka medzinárodného rodového výskumu v Afganistane. Ako nezávislá expertka vyvinula vzdelávacie nástroje o právach žien na využitie mimovládnymi organizáciami v Afganistane. V súčasnosti pracuje ako projektová manažérka pre Európsku sieť migrantiek. Je súčasťou expertnej skupiny Európskej komisie pre azyl a integráciu.
Frohar Poya bude hovoriť o výzvach, ktorým čelia ženy migrujúce do EÚ z tretích krajín.
Jej prezentácia je dostupná v anglickom jazyku TU.
Video (Mums at work) je dostupné na YOUTUBE.
27.9 (streda) | 10.45-12.00 | Využitie potenciálu plánov rodovej rovnosti a rodových auditov | Zistenia z implementácie plánu rodovej rovnosti UCM
doc. Mgr. Ildikó Matušíková, PhD.
prorektorka pre vedu a výskum, Univerzita sv. Cyrila and Metoda v Trnave
Ildikó Matušíková je docentkou molekulárnej biológie, prorektorkou pre vedu a výskum na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a členkou Komisie UCM pre rodovú rovnosť.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave realizuje svoj plán rodovej rovnosti od apríla 2022 prostredníctvom aktivít Komisie pre rodovú rovnosť a ombudsmanov pre rodovú rovnosť na každej časti univerzity. V dotazníku so 717 respondentmi a respondentkami hodnotili ich povedomie o rodovej rovnosti a skúsenosti s porušovaním. Prezentované budú kľúčové zistenia a ich vplyv na implementáciu Akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2022 – 2025.
Jej prezentácia je dostupná v slovenskom jazyku TU a v anglickom jazyku TU.
27.9 (streda) | 10.45-12.00 | Využitie potenciálu plánov rodovej rovnosti a rodových auditov | Prípadová štúdia rodového auditu
doc. PhDr. Gabriel Bianchi, PhD.
zástupca riaditeľky, Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied
Gabriel Bianchi sa tri desaťročia venuje výskumu sexuality, sexuálneho zdravia, rodu, občianskej participácii a deliberatívnej demokracii, ako aj ontologickým a epistemologickým otázkam psychológie. Bol a je riešiteľom početných výskumných projektov s medzinárodnou účasťou. Publikoval v ostatnej dobe dve vedecké monografie v renomovaných zahraničných vydavateľstvách: Sexuality: From Intimacy to Politics With Focus on Slovakia (2020) a Figurations of Human Subjectivity (2022).
Mgr. Zuzana Očenášová, PhD.
vedecká pracovníčka, Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied
Zuzana Očenášová pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV. Výskumne sa venuje témam rodovej rovnosti a rodovo podmieneného násilia. Podieľa sa na projekte H2020 ATHENA týkajúceho sa plánu rodovej rovnosti na SAV.
O čom bude ich príspevok?
V príspevku sa budú venovať plánu rodovej rovnosti, ktorý predstavuje komplexný nástroj na jej presadzovanie. Pred jeho prípravou je dôležité realizovať rodový audit, ktorý poukáže na problémové oblasti v inštitúcii. Vychádza najmä z dostupných informačných systémov o rodovom zložení na jednotlivých stupňoch fungovania a riadenia. V rámci rodového auditu na SAV boli použité kvantitatívne a kvalitatívne metódy - online dotazníkový prieskum vyplnený 396 osobami, fókusové skupiny s účasťou 26 osôb a 15 individuálnych rozhovorov.
27.9 (streda) | 10.45-12.00 | Využitie potenciálu plánov rodovej rovnosti a rodových auditov | Komplexné riešenia pre udržateľnú zmenu
Mgr. Michaela Jankovičová
rodová expertka, občianske združenie RISOTO
Michaela Jankovičová je spoluzakladateľka organizácie RISOTO. Organizácia RISOTO pomáha firmám a organizáciám v súkromnom i verejnom sektore vytvárať pracovné prostredie, ktoré prináša na pracoviská hodnoty inklúzie, rešpektu a rovnosti. RISOTO realizuje rodové audity, poskytuje firmám a organizáciám na mieru šité školenia a tréningy alebo konzultácie. Michaela bola zároveň súčasťou národného projektu Rodová rovnosť na pracovisku.